Maros's toast

SK

Ahojte, volám sa Maroš, som jeden z dnešných ženíchov a nevesty Barbory mladší brat. Z detstva nemám ani jednu fotku, kde by som bol sám, každú zdieľam so svojou sestrou, a nie preto, že by naši rodičia chceli ušetriť, ale moja sestra mala špeciálny inštinkt vždy, keď ma fotili. Keď sme jej s Katou rozprávali, že plánujeme svadbu, hádajte sa, čo jej znova zaplo – jej inštinkt z detstva, a tak tu mám dvojitú svadbu, za ktorú som vďačný a rád.
 

Prípravu na tento príhovor som začal štvrtok večer, dva dni dozadu, sledovaním videa o tom, ako v 6 bodoch spraviť najlepší príhovor. Kvôli stresu a krátkosti času dnes budeme mať iba 4 body. Prvý bod, predstavenie, sme zvládli a môžeme ísť na druhý bod, poďakovanie.

Chcem poďakovať všetkým svadobným rodičom, ktorí sú tu dnes s nami, niektorí stále nervózni z rodičovského tanca, ktorého nácvik bol striedmy. A neviem ako u ostatných rodičov, ale u tých našich bola aj pochybnosť, že či niekedy aj bude svadba ich detí, a tak nie všetka odložená pálenka na túto príležitosť sa jej aj dočkala. Ale aj tak tu máme skvelý výber od Pištu, Doda a Boba. Ďakujem aj vám, naši svadobní hostia, že ste tu dnes s nami v tento výnimočný deň. Veľa ľudí sa pýtalo, ako prísť oblečený, a nemal som pochybnosti, že to všetci zvládnu, až na jednu osobu, ktorú nechcem menovať – Jakub, ale chcem ti poďakovať, že si to zvládol, Jakub. Túto pasáž som ukradol z Alanovho svadobného príhovoru, kde sme boli mesiac dozadu, a jemu to fungovalo lepšie.
 

S Katou sme už spolu 5 rokov a je to skvelý človek, až pokiaľ sme proti sebe nehrali FIFU, ktorú som vyhral a zistil som, že skvelý večer sa vie v okamžiku zmeniť na 5 hodín tichej domácnosti. Pri tvojej súťaživosti mám vždy na výber ťa nechať vyhrať alebo riskovať pol dňa ticha a musím povedať, že v tom tichu si tie víťazstvá užívam o to viac. Kata, si úžasný človek a som šťastný, že po dnešku ťa už oslovujem - manželka.
 

S Jurajom som nestrávil veľa spoločného času, až na moment, kedy išli so sestrou prvýkrát pochod SNP, kde sa Barbora po polke odpojila. A on súhlasil, že ešte jeden Hurtis sa k nemu na pár dní môže pridať. Na bod, kde sme sa stretávali, ma doviezli rodičia a vyzeral som ako prváčik, keď ho vystroja do školy prírody. Keď si videl môj obrovský spacák, smial sa mi iba trochu, ale pomohol mi si veci uložiť v batohu lepšie. Keď sme po 30 km došli do Trenčína a ja som sa sťažoval, prečo musíme kráčať peši a v horúčavách cez mesto na ubytko namiesto toho, aby sme išli autobusom alebo taxíkom. Svoj názor som hlasno vyjadroval, no ty si zostal pokojný a kráčali sme ďalej. Na druhý deň si ráno kúpil ploskačku, ktorú sme vypili pred obedom vedľa miestneho družstva, a ja som cítil, že si ma prijal a teraz som bol aj ja súčasť tvojej cesty. Aj vďaka tomuto som zistil, že máš stoický pokoj a cieľavedomosť dosiahnuť, čo si si naplánoval. Viem, že mojej sestre budeš dobrým manželom a že si od dnes môj švagor.
 

S Barborou som prežil veľkú časť môjho života a ako každé súrodenecké duo sme sa spolu medzi sebou bili až do momentu, kedy som bol silnejší. Neviem, prečo sme prestali, keď som konečne mohol vyhrávať. Pamätám si jednu vyhrotenú situáciu, keď sme boli tínedžeri, kedy si mi na konci hovorila, že ma dáš zbiť sídliskovým bitkárom, ale nedala si. Si skvelá staršia sestra, v mnohých momentoch si ma podporila a zobrala medzi starší kolektív a pomáhala si mi, keď som to potreboval. Konečne sme sa dostali na štvrtý bod – prípitok. Ešte predtým by som sa chcel poďakovať našim rodinám, ktoré sa tu s nami v tomto pekle potili 2 dni a pomáhali s prípravami. Hlavne krstnej, ktorá má najväčšiu zásluhu na dnešnej výzdobe. Prosím, pripite si so mnou na dnešný večer a oslávte s nami Dvoják 2026.

Nazdravie!

-ENG-

Hi everyone, my name is Maroš. I am one of today’s grooms, and the younger brother of the bride, Barbora.

I don’t have a single childhood photo where I’m alone. I share every single one with my sister. And not because our parents wanted to save money, but because my sister had a special instinct that kicked in every time someone tried to take a picture of me.
 

So when Kata and I told her that we were planning a wedding, guess what switched on again? Her childhood instinct. And that is how I ended up with a double wedding, for which I am very grateful and very happy.

I started preparing this speech on Thursday evening, two days ago, by watching a video on how to make the best wedding speech in six steps. Because of stress and lack of time, today we will only have four steps.

The first step, the introduction, is now done, so we can move on to the second step: saying thank you.
 

I would like to thank all the wedding parents who are here with us today. Some of them are probably still nervous about the parents’ dance, because the rehearsals were rather modest.

And I don’t know how it was with the other parents, but ours definitely had doubts about whether their children’s wedding would ever actually happen. So not every bottle of homemade spirits saved for this occasion managed to survive until today.
 

But even so, we have a great selection from Pišta, Dodo and Bobo.

I also want to thank all of you, our wedding guests, for being here with us on this special day.

Many people asked what they should wear, and I had no doubts that everyone would manage it, except for one person I don’t want to name: Jakub. But I do want to thank you, Jakub, for pulling it off.

I stole this part from Alan’s wedding speech, where we were about a month ago. It worked better for him.

Kata and I have been together for five years, and she is a wonderful person. That is, until we played FIFA against each other. I won, and I discovered that a beautiful evening can instantly turn into five hours of silent treatment.
 

With your competitiveness, I always have two options: let you win, or risk half a day of silence. And I have to say, in that silence, I enjoy those victories even more.

Kata, you are an amazing person, and I am happy that from today on I get to call you my wife.

I haven’t spent that much time with Juraj, except for the time when he and my sister set out on the SNP march for the first time, and Barbora dropped out halfway through. He agreed that one more Hurtis could join him for a few days.
 

My parents drove me to the point where we were supposed to meet, and I looked like a first-grader being sent off to outdoor school. When you saw my huge sleeping bag, you only laughed at me a little, but you helped me pack my things into the backpack better.

After we had walked 30 kilometres to Trenčín, I kept complaining about why we had to walk through the city in the heat to get to our accommodation, instead of taking a bus or a taxi. I expressed my opinion quite loudly, but you stayed calm and kept walking.

The next morning, you bought a hip flask, which we drank before lunch next to the local agricultural cooperative, and that was when I felt that you had accepted me. From that moment on, I was part of your journey too.

Thanks to that, I realised that you have a stoic calmness and determination to achieve whatever you set your mind to. I know that you will be a good husband to my sister, and that from today on, you are my brother-in-law.
 

I have spent a large part of my life with Barbora. Like every sibling duo, we used to fight, right up until the moment when I became stronger. I don’t know why we stopped exactly when I could finally start winning.

I remember one pretty intense situation when we were teenagers, when you ended the argument by telling me you would send the neighbourhood tough guys to beat me up. But you didn’t.

You are a great older sister. In many moments, you supported me, brought me into your older group of friends, and helped me when I needed it.

And finally, we have reached the fourth step: the toast.

But before that, I would like to thank our godmother, who deserves the biggest credit for today’s decorations.

Please raise your glasses with me to tonight, and celebrate the Double Wedding 2026 with us.

Cheers!